Historické osídlenie tohto územia sa datuje do 2. polovice 13. storočia. V tomto období nastala mohutná kolonizácia a osídlenie banských oblastí bohatých na zlato a striebro hlavne nemeckými kolonizátormi. Istý Nemec Glaser Filius Gerhardi de Doplicze doviedol mnoho nemeckých kolonistov na toto územie. Boli to prevažne Sasi, ktorých na toto osídlenie pozval kráľ Belo IV. najmä pre ich vedomosti v oblasti ťažby, baníctva a hutníctva. V blízkosti sa nachádzajú zrúcaniny hradov Šášov, Revište.
Najbližšie sa však nachádza zrúcanina hradu Teplice (nazývaného aj Červený hrad, Pustý hrad Teplice), ktorý bol strategickým miestom aj bratov z rádu templárov. Hojnosť liečivých teplých prameňov v tejto lokalite pravidelne využívali templári na liečenie rán z bojov. Toto územie bolo bojiskom Jiskrových vojsk, vojsk poľského kráľa Kazimíra IV. ako aj stavovských povstaní, hlavne Bočkaiovho povstania. Neskoršie toto územie zažilo turecké vpády pašu Murtezu a vpády vojsk Pavla Bornemisu. Všetci títo dobyvatelia sa snažili získať kontrolu nad slobodným kráľovským mestom Banská Štiavnica, ako aj nad územím Štiavnických vrchov, bohatým na drahé kovy. Hrady na tomto území plnili nielen významnú obrannú, ale aj signalizačnú funkciu pred blížiacimi sa dobyvačnými vojskami.